O mikroregióne Medzihorie
Dňa 4. 9. 1998 obce Horná Ves, Oslany, Radobica, Veľké Pole a Veľké Uherce vytvorili Mikroregión Medzihorie zaregistrovaním na MV SR pod číslom VVS/1-900/90-14027. Územie mikroregiónu je vymedzené hranicami katastrálnych území jednotlivých obcí so zohľadnením záujmov a stykov s okolitými sídelnými útvarmi. Nachádza sa na rozhraní Trenčianskeho a Banskobystrického kraja, na rozhraní okresu Prievidza (obce Horná Ves, Oslany, Radobica), Partizánske (Veľké Uherce) a Žarnovica (Veľké Pole). Mikroregión má rozlohu 118,30 km2 a 6 264 obyvateľov. Hranica mikroregiónu prechádza hrebeňmi pohoria Tríbeč a Vtáčnik, územím rozhrania dolnej Nitry a Hornonitrianskej kotliny. Najvyšší vrch je Buchlov v pohorí Vtáčnik s nadmorskou výškou 1040,5 m n. m.
Územie mikroregiónu sa nachádza vo veľkoplošnom chránenom území – Chránená krajinná oblasť (CHKO) Ponitrie.
http://www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/spravy/ponitrie/html/main.html
Bola vyhlásená v roku 1985 na ploche 37665 ha. Prebieha rovnobežne s riekou Nitrou z juhozápadu na severovýchod. Nachádza sa v dvoch rozličných geografických celkoch - juhozápadnú časť tvorí kryštalicko-druhohorné pohorie Tríbeč, severnú časť vulkanický masív pohoria Vtáčnik. Účelom vyhlásenia CHKO Ponitrie je ochrana a zveľaďovanie prírody pohorí Tríbeč a Vtáčnik, ktoré skrývajú veľa prírodných a krajinných hodnôt. Tríbeč má veľmi pestrú geologickú stavbu. Patrí ku starým jadrovým pohoriam. Pohorie pokrývajú zväčša teplomilné rastlinné spoločenstvá. Typické sú dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy. Mladšie pohorie sopečného pôvodu – Vtáčnik je súčasťou vulkanického Slovenského stredohoria. Pre Vtáčnik sú typické bukové porasty a zmiešané porasty buka a jedle. Vrchol pokrývajú bukové porasty krovitého vzrastu, tzv. listnatá kosodrevina.
Z málo plošných chránených území sa v mikroregióne vyskytuje :
Prírodná rezervácia (PR) Buchlov bola vyhlásená v roku 1984 na ploche 103,94 ha. Je to krajinársky a biologicky hodnotné územie, ležiace na bočnej rázsoche vybiehajúcej z hlavného hrebeňa Vtáčnika. PR tvoria morfologicky veľmi výrazné sopečné vrcholy budované andezitmi – Buchlov (1040m n. m.), Sladná skala (913 m n. m.) a Žarnov (840 m n. m.). Nižšie položené svahy zaberajú dubové bučiny (QF) a bukové dubiny (FQ). Hrebeňové pásmo tvorí bučina (Ft) a ostrovčeky jaseňových javorín. Zaujímavosťou je výskyt duba zimného na Buchlove v nadmorskej výške 1040 m. Dôvodom ochrany sú zachovalé lesné a skalné spoločenstvá flóry a fauny. Význam PR spočíva v jej geomorfologických, biologických a estetických hodnotách. Na území je vybudovaný náučný chodník.
(http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/229)
(http://www.naucnechodniky.sk/?id=2&c=ch&ch=148)
PR Dobrotínske skaly. Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1980 na ploche 4,39 ha na ochranu floristicky pestrých zvyškov xerotermných spoločenstiev severnej časti geomorfologického celku Tríbeč. Územie je významné aj výskytom viacerých formácií ako les, lesostep, step, skalná step.
( http://picasaweb.google.com/lh/photo/ESZoaq468Yq9aVYk4ndWCg )
Súčasťou PR je aj Dobrolínska jaskyňa uvedená v ,,Rámcovom návrhu starostlivosti o významné a zvlášť ohrozené jaskyne Slovenska“. Hlboká je 26 m s výskytom vzácnych bezstavovcov. V katastrálnom území Veľké Uherce sa nachádza cca 180 ročný solitér lipy veľkolistej (Tilia platyphyllos), v roku 1993 vyhlásený za Chránený strom (CHS) Veľkouherecká lipa.
( http://www.bielydym.szm.com/okolonas-body-priroda.html )
Vo Veľkom Poli sa nachádza chránená vápencová Veľkopoľská jaskyňa.
( http://antonkaiser.blog.sme.sk/c/67672/Jaskyne-a-krasove-utvary-Tribeca.html )
Navrhovaná je aj Národná prírodná rezervácia (NPR) Sokolec.
( http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/423 )
Náučný chodník Buchlov:
Východisko je z obcí Oslany, Horná Ves a Bystričianska dolina. Trasa vedie po zelenej značke z Bystričianskej doliny po rázcestie Zadné lúky, odtiaľ hrebeňom cez PR Buchlov po žltej značke až k Žarnovu. Dĺžka je 5,3 km s prevýšením 400 m. Prechod trvá 3 – 4 hodiny, na ceste je rozmiestnených osem náučných tabúľ. Prvá tabuľa obsahuje základné informácie o náučnom chodníku, druhá popisuje lesné porasty. Tretia tabuľa na rázcestí zadné lúky približuje informácie týkajúce sa PR Buchlov, čtvrtá je venovaná geológií a geomorfológií Vtáčnika. Pri ďalších zastávkach je bližšie opísané rastlinstvo a živočíšstvo PR, starý jaseň pod Buchlovom ako aj základné informácie CHKO Ponitrie. Vlastná trasa náučného chodníka je nenáročná, prístup k nej je náročnejší. NCH bol otvorený v roku 1983 a zrekonštruovaný v roku 1990. Patrí medzi NCH typu samo-obslužný, lineárny obojsmerný, peší, letný.
